Napísať, že politici klamú, je iba opakovaním starého a nezaujímavého klišé. Pohrať sa však trošku s kalkulačkou, s dôveryhodnými podkladmi z dôveryhodného zdroja, precvičiť si trošku percentá a potom oznámiť – tento klame viac a tento menej, to už je iná vec. Ľudovo povedané – pozrel som sa na to, aký je matematický vzťah medzi „otvorením úst“ politika a pravdivosťou toho, čo z nej „vylezie“ . A platí to aj pre politické strany ako také. pokračovanie článku
A zrejme natrvalo. Nepasujem sa do role žiadneho z našich menej či viac vierohodných politológov. Vychádzam iba z jej vlastného vyjadrenia, ktoré považujem za viac utopické, ako predstavy Fouriera, Owena a Saint-Simona. Utopizmus Ivety Radičovej svedčí len o dvoch možnostiach – jednou z nich je absolútne odtrhnutie od reality života na Slovensku. Druhou – naozaj čistá duša profesorky sociológie. Tak si vyberme. pokračovanie článku
Je to šialene nebezpečný komplot. Je to (nad)vláda svojvôle hlúposti, podpriemernosti a primitivizmu. Solidarita neschopných je rakovinou slovenskej spoločnosti. V štádiu blízko metastáz. pokračovanie článku
Po dvadsiatich rokoch už naozaj neviem, čo kto komu nasľuboval. Akurát odpisujem ďalšiu dvadsaťročnú etapu môjho života ako riadne zmarenú. Použil by som aj iný výraz, ktorý nerobí problém súčasným médiám ani v prime-time, ale odmietam sa stať tvorom, degradovaným tupou masou na úroveň bezstavovcov. pokračovanie článku
Mám vek starca - fiiktívnych 30 rokov a mám poslednú šancu. Médiá potrebujú mladších, dynamickejších, flexibilnejších. Médiá potrebujú hlúpych. Vlastne, médiá ani tak nie, iba ich majitelia a šéfredaktori šéfredaktorky. Médiá na Slovensku, dodám pre presnosť. pokračovanie článku
Kráľ Augiáš z Elidy bol krutý panovník. Mal však deväťdesiatdeväť bielych koní. Maštale bolo treba čistiť a Augiáš práve hľadal šikovného a silného muža. Má Slovensko v prípade štátnych lesov svojho Herakla? Nájde sa hrdina, ktorý splní 12 napohľad nesplniteľných úloh, z ktorých jedna znie – vykydať? pokračovanie článku
...aj keď sa hovorí, že čas všetko vylieči, Sakrakopec je miesto, na ktorom neúcta k obetiam leteckej havárie priam kričí. O to viac, o čo je práve toto miesto v zabudnutí. pokračovanie článku
Keď šestnásťročná anorektická „kráska“, ktorej sebavedomie spočíva iba v silikóne, prípadne vo finančných záujmoch jej manažéra, alebo – veď viete, je na to aj trefnejší výraz ako nazvať chlapa, ktorý sa živí predajom ženského tela, teda, keď sa takéto stvorenie pokúsi imitovať intelekt, spravidla povie, že bojuje za svetový mier. Čosi podobné mi schádza na um, keď počujem slovenského novinára, že bojuje za slobodu tlače. pokračovanie článku
Zvyknú prekvapiť. Obvykle totiž znamenajú prekážku, obmedzenie. S istotou takmer vždy v najnevhodnejšom čase. Slovko „obvykle“ však samé o sebe pripúšťa aj výnimky z – ako inak – obvyklých pravidiel. pokračovanie článku
Takmer na deň presne pred dvomi rokmi sa tešila, že ju nič nebolí. Pred mesiacom ešte hľadala biely oleander. Aby bolo pekne na terase, na ktorej trávila posledné dni. Svoje posledné dni. pokračovanie článku
Monterey sedí na úpätí vŕšku. A tam, kde sa les a mesto prelínajú, tam, kde ulice nepoznajú asfalt, to už je nad mestom. Dolu pod lesom, oveľa nižšie, žijú počestní obyvatelia Monterey. Počestní, teda, bohatí. Vo vilách, v rančoch, v pevnostiach. A do dvorov sa im pozerá Dany - paisano. Paisano ako zmes mnohých krví, paisano ako obyvateľ roviny Tortilly. Toľko John Steinbeck. A jeho Rovina Tortilla. Príbeh Danyho a jeho priateľov. Poznám príbeh podobného "Danyho" a podobných "priateľov". Nezačína sa však dedičstvom. Zatiaľ nie. pokračovanie článku
"Je krásny deň, dnes ma nič nebolí. Tak to tu mám rada." Dve vety v jednom citáte. Všetko v tých dvoch vetách. Vrátim sa k nim. Na sklonku môjho dňa. Dňa, ktorý bolel tak, ako desiatky podobných pred ním a možno ešte stovky takých za ním. pokračovanie článku
Nie, dnes to nebude o známom leninskom "učiť sa", ani o poučovaní iných. O knihách, o tom ako ich... Nie. Dnes som sa začítal do mojej knižnice. A do mojej pamäte. Ak chcete prežiť niečo krásne, čo sa zdanlivo už stratilo a nikdy nevráti, obetujte pár minút ďalším riadkom. Sú návodom. Nielen ako čítať knihy. pokračovanie článku
Nie, chybička sa nevotrela. Teda, krajšie je - nevlúdila sa, ale to zas nie je spisovné. Mám na mysli skutočne a skutočný Domino afekt. Domino ako familiárne krstné meno a afekt ako emocionálny citový proces prudkého až búrlivého charkteru, prejavujúci sa krátko trvajúcim vzplanutím. O afekte ako strojenosti a neprirodzenosti nemienim...v takom stave je dnes už takmer každý, kto chce upútať. A nemá čím iným. Jaj. Odbočil som. To bude téma iného blogu. Niekedy. Vrátim sa ja terazky pekne k emocionálnemu citovému procesu, ktorý som zažil počas prechádzky po jednej chodbe. Inak povedané - nasral som sa. (Slovo z Krátkeho slovníka slovenského jazyka, VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied.) pokračovanie článku
Loptoš jeden, našiel sa. Ten zo severu odkiaľsi. Taký cestovateľ. Zdrhol už aj dávnejšie. Teraz kdesi až pri Poznani ho našli. Aj Veronku našli. Štrnásťročnú. Keď sa zadarí, nájdu. Kamaráta však nenašli. Dávno, pred rokmi, kdesi na svahoch Tatier. Aj mi smutno bolo. Ale len chvíľu. Veď miloval hory a zostal v ich náručí. Ale - aj minule - akéhosi dvojročného našli. Nechýbal rodičom. Asi. Aj keď - ťažko súdiť. A hľadajú ďalej. A hľadajú aj iní. pokračovanie článku
Popudom je možno len obrázok. Obrázok teľaťa, krásneho tvora s kučeravou hlavou a nesmelými očami. Teľa, ktoré má vytrhané kusy mäsa z chrbta. Teľa s nesmelými očami, zaliate krvou. Teľa, nemajúce šancu pred tigrom. V klietke. Vohnané do nej k predátorovi človekom. Zverským človekom. Ten obrázok je z Číny. Ale - kde všade je Čína? pokračovanie článku
Túto myšlienku vložil v knižke Bajky a podpovídky Karel Čapek "do úst" ploštici. Dala by sa nazvať ploštičím krédom. A Čapkov vôl sa ďalej v tej istej knižke pýta, načo sú komu na svete jeleni. Veľa volov ani dnes nevie pochopiť, že na svete sú aj jeleni, prípadne vlci, či napríklad také jašterice. Ako kamarát hovorí - hašterice. Takže - neprekáža mi, že smrdím, hlavné je, že...Napríklad. pokračovanie článku
Možno si tí mladší ani len nespomenú na nádhernú logiku "úpravy cien" v období kvitnúceho i kvetnatého socializmu. Kvetnatého - rečami - natoľko, že zdražovanie ako slovo sa nepoužívalo, išlo v podstate len o banálnu úpravu ceny. Možno si tí starší spomenú na to, že vždy, keď sa upravilo mlieko - ako inak - smerom nahor - akosi sa "upravili" lokomotívy. Smerom nadol. A tak šťastný občan platil stále viac a viac za mlieko, ale plný radosti z toho, že po našich koľajniciach behali lacnejšie a lacnejšie rušne. Teraz tu máme etický kódex, Eurostat a cenu nielen masla, upravenú - ako inak - smerom nahor. Že "len" o nejakých 13 percent? A zo dňa na deň? A že sa tak stane do v dohľadne zrejme nedohľadného dátumu prijatia Eura ešte x krát? Inzerát: Vymením mešec za menší.Značka:Euro pokračovanie článku
"Británia má necelých 60 miliónov obyvateľov a jazdí po nej viac ako 20 miliónov automobilov akéhokoľvek druhu. Ak od toho počtu obyvateľov odrátame kojencov a normálnu časť mládeže vo veku pod 17 rokov a od tých automobilov nákladniaky a autobusy, dostaneme výsledok, že jedno osobné auto pripadá na každú rodinu. V priemere, samozrejme. Auto si však môže dovoliť aj nezamestnaný. A tak bohaté vrstvy inzerujú svoj spoločenský štatút buď vlastníctvom luxusného automobilu, alebo rovno vrtuľníka, či lietadla". Toľko citát mojho už dávno nebohého kolegu a vynikajúceho fejtónistu, Karla Kyncla, spravodajcu Českého rozhlasu v Londýne. Svojho času. Sme však na Slovensku. Toho času. pokračovanie článku
Strkáte nos do kadečoho, líznete si z hocičoho, uhryznete kohokoľvek a štekáte takmer na všetkých. Značkujete si svoje rajóny a keď tam ucítite votrelca, idete sa potrhať, aby ste ho - prepytujem - "prešťali". Počas parlamentných schôdzí väčšinu času prespíte, hoci, pravda, na psích 18 hodín denne nemáte. Na mnohé z psieho života nemáte, vážení naši politici. pokračovanie článku
Poďme, teda my, občania. Doteraz nám ich vyrábal kde-kto. Tie vlády. Raz v bábkovej podobe, keď sa neskôr stojedenástimi percentami hlasov voličov zvolila kandidátka, vymodelovaná v Moskve. Inokedy vo fiktívnej podobe, keď oveľa menším percentom hlasom si voliči aj približne zvolili takú vládu, akú chceli, ale napokon ona sama sa im zmenila a zmenila aj ich život. Nuž alebo, keď takmer mizivými percentami sa defacto vláda zvolila sama - teda, hlasmi svojho fanklubu. Niet výhodnejšej chvíle, ako zvoliť si vládu sami. pokračovanie článku
..."a ešte upozornenie, v Chminianskej Novej Vsi si dávajte pozor na kravy, potuľujúce sa po ceste...chichi, no ja neviem, čo tam tie kravy asi tak.." To je len drobná ukážka z dnes už hlavnej intelektuálno-tvorivej produkcie väčšiny elektronických médií na Slovensku. Považujú ju za dopravný servis. A neprekáža im, ak vám aj celý deň tvrdia, že "pri Visolajoch je na ceste kameň a nezdržíte sa tam." Konečne je tu však aj dopravný servis, naozaj určený ako služba ľuďom, používajúcim verejnú dopravu. U nás ho však budete hľadať márne. Budete, ak vôbec, iba naďalej počúvať tie kraviny, ehm...o tých kravách. pokračovanie článku
Ak v prvom momente po prečítaní si titulku skonštatujete - autor blogu je sprostý chrapúň - máte čiastočne pravdu. Ak by sa tak vyjadroval bežne. Titulok je však len a len citát jedného z našich vrcholových politikov. Aktuálny a desivý. A citátov si na tomto mieste prečítate viac. Vopred prosím o ospravedlnenie. Je to svet "našej" politiky. pokračovanie článku
Vzdialenosť medzi Efezom na západnom pobreží Malej Ázie a hlavným mestom perzskej ríše Súzami bola väčšia ako 14000 stadií. Inak tiež 2500 kilometrov. Čo by kameňom dohodil. Vlastne - čo by hlinenou tabuľkou dohodil. Preprava správ na túto vzdialenosť trvala 93 dní, v prípade nutnosti aj menej, pravda, bolo treba obetovať nejakého toho koníka na oltár dôležitosti správy. Odosielateľ správy sa tak mohol tešiť, že odpoveď od jej adresáta dostane asi tak - no, o pol roka. Aj to je niečo v porovnaní s dneškom. Na Slovensku. pokračovanie článku
K rozprávkovému začiatku určite patrí aj nejaký ten kráľ. Tak prečo nie hneď Roi Soleil – Ľudovít XIV., Kráľ Slnko? Bourbon, ktorý detstvo strávil v kúzelnej krajine Saint-Germain-en-Laye a napokon 72 rokov panoval v ešte kúzelnejšom Versailles? pokračovanie článku
"Jen si dupni, Evžene", žičil Marián Labuda zajacovi, v ktorom sa z času na čas prebudili prirodzené pudy vyskočiť si na družku zajačicu. "Jen si dupni, Evžene", automaticky sa mi vynorilo pri sledovaní záveru minulého rokovacieho týždňa 13. schôdze nášho parlamentu. A taktiež reflexne sa mi k tomu chce dodať - "to neděláš dobře Jaromíre, jednou se Ti to vymstí". pokračovanie článku
Nepočuté, nevypočuté. Bez najmenšej snahy nepovšimnuté. Tiché sny. Sny bytostí, nad ktorými sa zvykne mávnuť rukou. "A čo už oni". Čo nás do nich. Veď to ani nie sú ľudia. Teda, nie sú ako my. Ak si myslíte, že to bude pár myšlienok len o psíkoch, mýlite sa. pokračovanie článku
Raz za čas sa stretávajú rodičia na pozvanie riaditeľstva školy. Poznáte - Anička je premiantka triedy, Jožko má čo doháňať a veru, hej, vy, váš Robko už musí konečne prestať zapárať do Janka. Urobte s tým niečo. Inak - všetko v poriadku, treba sa viac venovať deťom, kontrolovať, či majú urobené úlohy a občas im pozrieť hlavu, či v nej nevidno tmoliť sa také čosi, ehm...Ako pred štvrťrokom, ako vlani. pokračovanie článku
"Popravdě řečeno, mě mrzí jedna věc. Takové zvláštní dusno, které cítím v tom, čemu se říká veřejný prostor. Ono to není ani tak naštěstí pozorovat v normálním každodenním životě občanů. Lidé podnikají, vydělávají peníze, chodí do hospod, cestují, žijí si svými životy, ale pokud jde o ten zvláštní svět té politiky a těch médií, tam jakoby panovalo takové, taková zvláštní číhavost, nevraživost a podrazáctví. Jeden jakoby číhal na druhého, co na něho vytáhnout, jak ho kopnout do kotníku. To není dobrá atmosféra a já pozoruji, že mnoho lidí, kteří v tom nejsou, jsou tím dost zprotiveni, jsou tím dost zhnuseni." Václav Havel, interview pre BBC, 4.júl 2002. Iná krajina, iná doba, iný politik, iné médium.Realita však rovnaká. Slovenská. pokračovanie článku
Stoja pri cestách, cestičkách, lemujú úvozy, alebo len tak, uprostred poľa pozývajú ľahnúť si pod ne, do trochy tieňa. Zúbožené vekom, civilizáciou a pokrokom, no prekypujúce tou troškou života, ktorá v nich z roka na rok znovu a znovu koluje. Tak neskutočne nádherné a jedinečné plánky. pokračovanie článku
Príde čas, keď listy plné energie opadajú. Raz príde čas, keď duša plná elánu začne chradnúť. V prírode je to zákon. Medzi ľuďmi dôsledok. Dôsledok neľudskosti. Príroda zo suchých listov urobila základ živín, nového zrodu. Ľudia, aspoň tí "mocní", či "bohatí", len tí robia z človeka odpad. Nepotrebný, obťažujúci odpad. Ničotnejší ako suchý list. pokračovanie článku
Machom zarastený nápis na križi: "Na večnú pamiatku rodiny Gschwendtovej, ktorej členovia tu spočívajú v tichom odpočinku" Viac ako 160 rokov niekto kladie spráchniveným kostiam kytičku kvetov. Bola tam aj v ten podvečer nádherného západu slnka, hľadajúceho si miesto k spánku v perinách oblakov na jesennej oblohe. Blízko zarastenej medze poľa za dedinou. Blízko ľudí. Ľuďom. Od ľudí. pokračovanie článku
Dosť som toho prežil, veľa som zažil a máločo som prežul. 20 rokov "po" sa denno-denne potýkam so svojvôľou boľševikov, prezlečených do aktuálne vhodných straníckych tričiek.
