Napríklad práve mňa "drží na stoličke" prezident. Hlava štátu. A keď to tvrdím ja, tak je to pravda. Veď - skúste sa opýtať prezidenta, teda, hlavy štátu, či ma naozaj drží na mojej stoličke, alebo nie. Viem si predstaviť, ako prezident sám, z balkóna paláca, alebo len tak, "na stojáka" prostredníctvom hovorcu, dementuje mnou šírenú fámu o tom, že som jeho "tlačenka". A tak si budem smrdieť, veď nech ma je len cítiť.
Alebo - ten vôl. Jeho jediná pravda je seno. Iba seno je to pravé orechové. Ako si niekto môže čo len myslieť, že aj taká jaternička príde k duhu. Alebo flákota bravčového. Alebo zrno. Iste, viacero tvorov sa tvári, že nič lepsie ako seno ešte neochutnali, teda, pred volom sa tak tvária, ale za chrbátom, jeho chrbátom, si odpľúvajú.
Nejak som sa vnoril do metafor. Vďaka Karlovi Čapkovi. Veď aj jeho metafory mali istý zámer, cieľ, adresátov. Neviem, či na Slovensku metafora zaberie a či nie je čas používať priamu reč. Teda, pri absencii pudu sebazáchovy. A možno už aj je.
Mám povedať tej neschopnej, nech už sa neoháňa prezidentom a radšej dokáže, že má na to, čo robí, alebo nech radšej odtiaľ vypadne? Mám povedať prezidentovi, že nech ju verejne pošle tak, ako všetkých karieristov, skrývajúcich sa za jeho úrad a chrbát a možno aj vplyv, rovno a rýchlo niekam, no...veď viete, tam niekam, do sedacej časti?
Mám sa nepretržite hádať s volom, že jeho pravda nie je jediná na svete a že sú aj iné - prinajmenej tiež pravdy?
Ak sa vám nateraz nevynára konkrétna súvislosť, pomôžem. Ide o istý podnik u nás, v ktorom spolupôsobí aj ona aj on. Veď dobre. Ale hospodársky výsledok vďaka ich snahám a najmä pravdám klesá z mesiaca na mesiac. Koľko máme takých podnikov na Slovensku?
Koľko máme dobre umiestnených volov a koľko a koho "tlačeniek" na tých "správnych", rozumej, dobre platených miestach?
Nepripomína vám to časy, ktoré sa mali skončiť po nežnej, či zamatovej, či akejto vlastne nepodarenej?
V každom prípade sa ospravedlňujem hlave štátu, do "úst" som ju bral len ako príklad. Teda, do klávesnice. Lebo taký príklad poznám. Aj toho vola, ktorý ak ešte chvíľu bude tvrdiť, že na svete sú len voly, tak podnik upadne úplne.
Teším sa, že v prípade firiem, ktoré u nás majú tazvanú "západnú" kultúru, je to aspoň niekedy inak. Lepšie. Že ich manažmenty aspoň niekedy disponujú aj tým, čo je pre výkon funkcie dôležité - vedomosťami a skúsenosťami.
A inak - nech hoci aj smrdím, len nech je ma cítiť. Alebo - spolu s Karlom Čapkom - "O morálce šelem" -
- "Jsou jen dva druhy bytostí:nepřátelé a konkurenti".
Príliš animálne.
