reklama

Pamäť, čítanie a kniha

Nie, dnes to nebude o známom leninskom učiť sa, ani o poučovaní iných. O knihách, o tom ako ich... Nie. Dnes som sa začítal do mojej knižnice. A do mojej pamäte. Ak chcete prežiť niečo krásne, čo sa zdanlivo už stratilo a nikdy nevráti, obetujte pár minút ďalším riadkom. Sú návodom. Nielen ako čítať knihy.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)
Okná do minulosti
Okná do minulosti (zdroj: foto autor blogu)

Spodný regál. Veru, treba už raz povysávať. Prach sadá na knihy akosi rýchlejšie ako na počítač. Ako išiel brúsik na vandry. Taký netradičný formát. Mama mi "brúsika" kúpila v prvej triede. Najskôr mi z neho predčítala a potom - aha - tu je ešte jej vlas, na štrnástej strane. A na dvadsiatej lístok od spolužiačky. Také kostrbaté srdiečko. Janka sa tuším volala.

Potom sa zapozerám do inej poličky. Na chrbátoch kníh znak KMČ. Klub mladých čitateľov. V škole sme dostávali také dvojhárky, v ktorých bola celá ponuka. A doma, za kuchynským stolom som sa radil s mamou - čo táto? A čo hentá? A chcelo sa mi zakrížikovať všetky.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

"A veď hádam štyri stačia" - počujem aj dnes a viem, prečo by mali stačiť. Už dávno dávno do môjho života vstúpil aj rozmer peňazí.

Zelenú knižnicu mám na mnohých a mnohých poličkách. Veď aj bolo už mnoho Vianoc. A - ani jedny sa neobišli bez knižky v zelenom obale. Aj dnes vidím mamine oči ako sa s obavami pozerajú na moju reakciu - "máš aj túto? Nemáš? Povedali, že to je novinka."

Nikdy som túto nemal. A aj keby čo bolo, nikdy som nedopustil, aby doma videli, že ju už mám. Pre ten skúmavý pohľad. Pohľad, za ktorým je otázka - "bude šťastný, nebude?Trafila som"

Pamätám si na regál vpravo takmer hore. Gerald Durell. Veľa veľa knižiek od neho. To bolo leto. Vysoké Tatry. Prázdniny s mamou. Vtedy ešte bola Kniha v Smokovci. Dodnes mám v pamäti ten obrázok, ako som šťastný niesol 6 Durellov do zotavovne a v tatranskej električke mama rátala peniaze, či nám vystačia do piatku.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Potom prišli knižky odborné, oveľa drahšie. Išli sme do Stupavy. Kúpiť na zimu čižmičky. Učiteľka chodí denne v bratislavskom nečase a pľušti hore dolu. Mama mi tam kúpila Brehmove slovníky. Vrátili sme sa bez čižmičiek.

V Steinbeckovi mám pečiatku - vyradené zo školskej knižnice vtedy a vtedy. A mám celé skrinky plné Hviezdoslavovej knižnice a kníh, ktoré majú na chrbáte SPKK - Spolok priateľov krásnych kníh. O týchto knižkách som od mamy počúval, ako si ich kupovala, keď študovala.

Nikdy sa už nevrátia časy, keď budeme doma sedieť nad plagátom, ktorý ponúka knižky. V kuchyni, za stolom. A rátať, ktoré si môžeme kúpiť. Teda, ktoré si môžem vybrať.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ale ak viete čítať knihy - vráti sa vám to, čo mne dnes. Krásne spomieky.

Spomienky nie len na knihy. 

Ivan Brožík

Ivan Brožík

Bloger 
  • Počet článkov:  69
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Dosť som toho prežil, veľa som zažil a máločo som prežul. 20 rokov "po" sa denno-denne potýkam so svojvôľou boľševikov, prezlečených do aktuálne vhodných straníckych tričiek. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu