reklama

Solidarita neschopných

Je to šialene nebezpečný komplot. Je to (nad)vláda svojvôle hlúposti, podpriemernosti a primitivizmu. Solidarita neschopných je rakovinou slovenskej spoločnosti. V štádiu blízko metastáz.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
Obrázok blogu

V každom prípade, slovné spojenie „solidarita neschopných“ nie je mojím autorstvom, prisudzujem ho s úctou profesorovi Ladislavovi Kováčovi, prvému „ponovembrovému“ ministrovi školstva republiky, ktorá má dnes po Grónsku najväčší počet vysokých škôl na jedného obyvateľa na svete.(A to pritom Grónsko má až jednu.) A keby tak, ako „píplmetre“ existovali aj „blbometre“ a bolo by možné exaktne preukázať blbosť väčšiny jedincov zo skupiny neschopných, potom by sme sa v hlúposti ako národnej disciplíne ocitli aj pred tým Grónskom na najčestnejšom a úplne prvom mieste sveta.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Solidarita – schopnosť porozumieť potrebám druhých – je hodnota, na ktorej sú položené základy každého civilizovaného spoločenstva. Základy, na ktorých buduje svoj všestranný rozvoj. Solidarita neschopných je schopnosť odmietať potreby iných a toto slovné spojenie zastrešuje spoločenstvo ľudí, ktoré je poskladané na princípe vlastného prospechu s cieľom si ho, teda, opakujem, ten vlastný prospech, všestranne rozvíjať.

Ide teda o ignoráciu nielen potrieb, ale už aj samotných názorov iných ľudí, ako sú členovia spoločenstva neschopných. A nielen o ignoráciu, ale aj kriminalizáciu a ich sankcionovanie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Správne pochopenie pojmu solidarita prináša vždy spolu so súcítením i ozajstnú ochotu hľadať riešenie vo všetkých situáciách. Individualizmus, alibizmus štátnych úradov a inštitúcií, skrývajúci sa často za právnymi výkladmi zákonov, znevažujúcimi uskutočnenie účinnej, pritom často celkom jednoduchej pomoci, je v súčasnej dobe viditeľným deštrukčným ukazovateľom toho, nakoľko je súčasná spoločnosť nesolidárna, teda neschopná skutočného súcítenia s druhými. Tento stav je na stupni, ktorý – keby sme ho porovnali s lekárskym termínom – bude vyjadrený sklonom k vedomému sebapoškodzovaniu pacienta, ktorý trpí rozpoltenosťou osobnosti. Z času na čas nachádza sa pacient v stave, keď si pod nátlakom na nezmyselnosť a nebezpečnosť svojho konania uvedomuje svoju situáciu, a to najmä vtedy, keď je naozaj ohrozený jeho život (keď sám hľadá pochopenie u druhých), avšak na druhej strane, kedykoľvek sa mu naskytne príležitosť, siaha až s neukojiteľnou žiadostivosťou po nástrojoch, spôsobujúcich ono sebapoškodzovanie (tým je myslené práve ono často uplatňované poňatie individualizmu a alibizmu, teda neochoty pomáhať druhým, a to práve v časoch, keď sa nám samým darí snáď dočasne dobre).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

(Predchádzajúci odstavec je prevzatý z webových stránok Českého inštitútu – pozn. autora)

Nuž a k téme prirodzene pasuje samotný autor výroku solidarita neschopných – tak ešte raz profesor Ladislav Kováč:

"Nevyspelý národ, ktorého duševný život je poprerastaný rôznymi poverami ako pole tou najplanšou burinou, je vnímavý pre tie najväčšie nezmysly, ktoré jarmočná tlač rozširuje." To, prosím, napísal Ján Lajčiak ešte začiatkom minulého storočia. A dodal: "Tu predovšetkým myslím na všelijaké snáre, tie otravy intelektu ľudu.“ Kde mohlo vtedy Lajčiakovi napadnúť, že o sto rokov neskoršie si tento ľud bude nové „snáre“ vynucovať cez peoplemetre v televízii! A že mu elity národa, politické i kultúrne, budú ponížene nadbiehať.“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pre zaujímavosť, ponúkam aj ďalší výrok, nie najnovší, nie zanedbateľný. A najmä, aký podobný dnešku. Zamrazí ma, keď porovnám roky – 1972/2009.

Pražský lekár Josef Charvát, 1972: „Prečo vedecké výkony Čechov a Slovákov nedorástli na Nobelove ceny? To „prečo?“ je tu naďalej. (Bude o tom písať „Vesmír“ v januári 2004.) Možné vysvetlenie? Dusila nás vláda priemeru. Talentom sa neprialo. Hlavy, čo prečnievali, sa stláčali na normalizovanú (a normalizačnú) výšku. Alebo rovno odrezávali. Chýba duchovná aristokracia. Riešenie? Namiesto kultu priemeru kult excelencie. Pestovať elitizmus. Favorizovať výnimočných.“

Historik Roman Holec opisoval život martinských Otcov národa: „Cez deň písali moralizujúce poučenia pre ľud, večer sa zišli v krčme pri kartách. Flámovali, užívali si s prostitútkami. Pražský profesor Tomáš Masaryk, čo chodil do Turca tráviť leto, pokúšal sa vtiahnuť ich do vážnych debát. Dovolil si poučovať, svetobežník! Voľnomyšlienkár! Čo sa má čo predvádzať, aký je vzdelaný! Z baťka Vajanského si vyrobil doživotného nepriateľa. „Radšej sa utopiť v ruskom mori ako v českej barine“, vyhlási Vajanský ako politik.“

Prekliatie Slovenska – solidarita neschopných!

Ivan Brožík

Ivan Brožík

Bloger 
  • Počet článkov:  69
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Dosť som toho prežil, veľa som zažil a máločo som prežul. 20 rokov "po" sa denno-denne potýkam so svojvôľou boľševikov, prezlečených do aktuálne vhodných straníckych tričiek. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu