reklama

Trpký, ale fajn

Takmer na deň presne pred dvomi rokmi sa tešila, že ju nič nebolí. Pred mesiacom ešte hľadala biely oleander. Aby bolo pekne na terase, na ktorej trávila posledné dni. Svoje posledné dni.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
...ale fajn
...ale fajn (zdroj: I.B.)

"Bože môj, čo budem robiť, keď budem musieť dnu" - komentovala príchod studených dní. Naštastie rýchly príchod. Bola tam vlastne len v sobotu. Už vnútri, v obývačke. V bolestiach a v strachu. V noci už ani morfium nezaberalo. Posádka "erzetpéčky" čakala viac ako hodinu. Ale ak sa dá, treba umrieť doma.

"Nie, farára asi ešte nie", rozumiem a chápem. Radšej by si dala cigaretku, keby vládala vstať, keby mohla na svoju terasu. Dali sme jej ju ráno do truhly.

Včera som sedel na tej terase. Veľa prázdnych stoličiek, popoľníky bez popola a staručká Bobinka, ktorú kedysi Oľga vzala domov, lebo sučke zomrel pán. Bobina prežíva svoje kruté psie déja-vu. Pod zasneženým hroznom, ktoré nikto nestihol obrať. Takým trpkým, ale fajn.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Raz za uhorský rok sme zašli na opekačku. Pod horu. Babka, Oľga, Anna a ďalší. Zostalo ohnisko, studené, mokré, bez života. Stretávame sa už len "na Dušičky". Tento rok prvý raz aj s Oľgou. Na tej terase mi vravievala - "veď už máme len sami seba Ivan".

Trpko, ale v podstate fajn sa mi spomína na uplynulé dni a týždne, v ktorých sú stratené mesiace a roky. Pohreb otca, ktorému nikto z jeho "blízkych" nesplnil jeho poslednú vôľu, dvojnásobný útek matky z loľky prievozníka Chárona, pretože jej vôľa žiť bola silnejšia ako prúdy rieky Styx, dvojnásobná výpoveď zo zamestnania od dvoch šialených žien, postupná prehra nad postupujúcou chorobou a zistenie, že ľudia, ktorých vy nazvete priatelia, vôbec nimi ešte nemusia byť. Bohatá ročná inventúra. Trpká, ale fajn.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Môj Džejko - také to večne usmiate štvornohé stvvorenie - nechal na terase spústu chlpov. V jeho hlávke zima a sneh neprišli predčasne. Stihol sa pripraviť a vymeniť srsť načas. A to staré sa pozametá. Možno to odveje vietor.

To malé trpké tmavé hrozno opatrne odtrhávam od stoniek. Vopchám ho, tak, ako všetko s farbami a chuťami leta, do mrazničky. K slivkám, ktorých strom už navždy zahubila "šárka" a k marhuliam a čiernym ríbezliam, ktoré už v zháhrade dávno nemám.

Keď odíde ktosi blízky, zostane čosi, čo ho pripomína. Oľga sa mi vracia do hlavy spolu s jej snami o živote.

Vracajú sa mi tam aj tie moje - spred dvadsiatich rokov. Spomínam si na ne trpko, ale neľutujem - bolo fajn, že som ich mal.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Čo človeku nevezme osud, čo mu neukradnú (ne!)ľudia, čo sa nedá predať, udať alebo zneužiť- to sú sny.

Zapáliť si tak ešte nesám na terase!

Ivan Brožík

Ivan Brožík

Bloger 
  • Počet článkov:  69
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Dosť som toho prežil, veľa som zažil a máločo som prežul. 20 rokov "po" sa denno-denne potýkam so svojvôľou boľševikov, prezlečených do aktuálne vhodných straníckych tričiek. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu