reklama

Miesto, kde vidieť smútok

...aj keď sa hovorí, že čas všetko vylieči, Sakrakopec je miesto, na ktorom neúcta k obetiam leteckej havárie priam kričí. O to viac, o čo je práve toto miesto v zabudnutí.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)
Obrázok blogu

Bolo pred Katarínou. A bolo naozaj „na ľade“. Klasická Bratislavská inverzia. Hmla, sychravo, na karpatských vŕškoch sneh. A k tomu ešte v neskoré popoludnie už aj zimná tma. Celý deň bol ospalý. Na letisku v Ivánke v tých časoch nebýval veľký ruch. V ten deň však bol predsa len o čosi väčší. Praha neprijímala. Odklonené lety vtedy pristávali v Bratislave. Ani tých nebolo veľa. 24. novembra 1966 predpoludním bol iba jeden. „Bulhar“ Il-18 s registračnými znakmi LZ-BEN. Do Prahy a vlastne nikam už z Bratislavy nikdy nedoletel. Jeho osud však obletel svet.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V Bratislave – Rači bývam už viac ako 40 rokov. Kopce Malých Karpát poznám dobre, najmä posledné tri roky, veď som v nich denne. O existencii „Sakrakopca“ som sa však dozvedel až nedávno. Na mapách to miesto neexistuje. Program Google Earth, ktorý pomocou satelitných snímok zobrazuje povrch planéty, však pozná heslo „sakrakopec air crash“ – letecká havária na Sakrakopci. A priradí mu aj súradnice 48.244510 stupňa severnej šírky a
17.161830 stupňa východnej dĺžky. Miesto nešťastia budeme hľadať spolu.

Je absolútne „trendy“ nadávať na všetko, čo pochádza z produkcie bývalého Sovietskeho zväzu. Len skutoční znalci však vedia, že sovietsky letecký priemysel patril medzi svetové špičky a dodnes sa na jeho troskách buduje sláva Suchojov, Migov, ale aj rôznych iných strojov, o ktorých sa takmer nehovorí. Práve preto aj lietadlo z Iľjušinovej leteckej kancelárie s označením Il-18 možno právom považovať za vynikajúci stroj svojej doby. Potvrdzuje to aj bývalý kapitán tohto dopravného lietadla Dušan Kuchta. „Niekoľko rokov som bol vedúcim tohto typu a Il-18 som si obľúbil do tej miery, že som odmietol preškolenie na IL-62 a tiež preto, že som sa tam chcel vyhnúť niektorým ľuďom, ktorých som neuznával a o lietanie pod ich velením som nestál. Neskôr sa mi toto rozhodnutie ukázalo ako správne. Za celú dobu môjho pôsobenia na IL-18 sa nikdy nevyskytli žiadne zásadné technické problémy a ani náznak toho, že by ako starší a v podstate výbehový typ bolo toto lietadlo akýmkoľvek spôsobom technicky zanedbávané. Ale vyskytovali sa snahy od lietajúceho personálu a myslím, že aj z kancelárií, podávať technickú situáciu na IL-18 ako nezvládnuteľnú a zrelú na vyradenie typu z prevádzky.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Letové vlastnosti IL-18 boli vynikajúce. Lietadlo dovoľovalo posádke aj nedodržovanie niektorých prevádzkových nariadení a malo veľké rezervy vo všetkých smeroch. To niektorí dosť zneužívali a uľahčovali si tým prácu. Napríklad žiaden typ lietadla nedokázal tak prudko klesať ako IL-18. Tiež zniesla veľké preťaženie nákladom, bola vynikajúca v námrazových podmienkach. Bola veľmi príjemná na pilotáž a tým sa dalo dobehnúť aj slabšie prístrojové vybavenie. Ručne s tým šikovný pilot dokázal pristáť úplne presne aj v dnes nepredstaviteľných podmienkach.“ (Prevzaté zo stránky planes.cz – pozn. aut.)

O takmer zázračnej leteckej odolnosti „osemnástky“ svedčí aj fakt, že strata jedného zo štyroch motorov nebola dôvodom na pristátie, mohlo sa pokračovať v lete. Strata dvoch motorov neohrozila nijako cestujúcich, lietadlo bolo schopné manévrovať, naberať výšku, riadene klesať. Aj tu bolo možné absolútne bezpečne dokončiť let. Dokonca, ak fungovali všetky ostatné systémy a pracoval len jeden motor, dalo sa bezpečne pristáť. Samozrejme, pri dobrej znalosti pilotáže a stroja samotného.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Je jednoducho nádherná. Tak, ako pôsobí depresívne pod nimi, v meste, tak človeka priam nabíja tými najkrajšími emóciami uprostred lesa. Dokonca aj prekvapuje. Počas „prechádzky“ spojenej s hľadaním miesta tragédie letu bulharskej spoločnosti TABSO LZ101 objavujem aj iné pamätné miesta. Asi po pol hodine chôdze po modrej značke, ktorá sa začína v Knižkovej doline, len päť minút od posledných obydlí, zastavujem pred starostlivo upravovaným bielym krížom. Nie je to ešte ten známy, s veľkým „B“, na hrebeni, tento je venovaný pamiatke istého Floriána Brichtu, ktorého na tom mieste v roku 1871 v posledný májový deň zavalil povoz a tak isto na tom mieste aj usmrtil. Tak nech neznámemu Floriánovi Brichtovi Pán dá večné odpočinutie!

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Po ďalšej polhodine chôdze a celkovo asi šiestich kilometroch zastavujem tesne pod hrebeňovou lesnou cestou, pri studničke, ktorá sa volá Zbojníčka. Koncom šesťdesiatych rokov, keď Slovnaft zapríčinil haváriu na časti zdrojov pitnej vody a východnú časť mesta zásobovali cisterny, chodievali sme do tejto studničky po vodu na čaj. Bola najlepšia zo všetkých vôd, aké som kedy pil. Dnes je tam tabuľka – voda nie je pitná. Obsahuje čohosi viac, ako by mala. Škoda.

Lietadlo, ktoré bulharský prepravca TABSO nasadil na linku 101, bolo takmer nové. Vyrobili ho len dva roky pred katastrofou a počas nich nemalo žiadne technické problémy. Mal výrobné číslo 7101 a pochádzal z leteckých závodov vo Voroneži. Na kapitánskom sedadle sedel Lubomir Todorov Antonov, štyridsiatnik, nalietaných mal takmer jedenásť a pol tisíc hodín, bol najskúsenejším pilotom Il-18 bulharských aeroliniek. Len dva dni pred haváriou v Bratislave zložil periodické skúšky odbornosti. Do Bratislavy predtým lietal viackrát, letisko a okolie poznal dobre. K dispozícii mal jednu z najlepších posádok. Bolo ich osem a viezli 74 cestujúcich z Bulharska, Chile, Brazílie, Hondurasu, Argentíny, Spojeného kráľovstva, Švajčiarska, Československa, Sovietskeho zväzu, Tuniska a Japonska. Medzi cestujúcimi bol vojenský generál, operná sólistka, novinár, spisovateľ, veľvyslanec...

V Bratislave pristálo lietadlo po štarte z Budapešti na linke do Prahy. Tam však boli zlé poveternostná podmienky. O 15.30 popoludní sa zlepšili a kapitán Antonov neskôr o hodinu dostal povolenie na štart do Prahy. Zároveň ho varovali, že v oblasti Malých Karpát sa očakávajú stredné až silné turbulencie. Inak povedané, poryvy vetra, alebo nepravidelné pohyby vzdušných más po nepravidelných dráhach. Z dvoch ponúkaných vzletových a pristávacích dráh si kapitán vybral „tridsaťjednotku“. Dráhu, ktorá mierila priamo na Karpaty.

Malé Karpaty v oblasti Koliby, Červeného a Bieleho kríža, oboch Javorníkov a Medených hámrov sú všetkým možným. Obľúbeným cieľom turistov, ponúkajú zaujímavé cyklotrasy, poskytujú oficiálne miesta na grilovačky a opekačky, svojimi motorkami a štvorkolkami ich ničia snobi, pre ktorých neplatí žiaden zákaz, a keď už sme pri zákazoch, tak tie, ktoré zakazujú jazdu motorových vozidiel po lesných cestách sú asi „na srandu králikov“. Okrem lesákov a ich techniky je hore na hrebeni totiž takmer automobilové korzo. Najmä cez víkendy.

Aj preto pochod, ktorý od studničky Zbojníčka po Biely kríž cez Červený kríž trvá viac ako hodinu, je neustále prerušovaný uskakovaním do žihľavy pred nejakým niekým, kto „má určite povolenku“ na jazdu v lese.

V každom prípade, asi po dvoch hodinách šliapania po modrej a červenej značke sa nachádzam na Bielom kríži. Roky tu stojí horáreň, bola tu aj v osudný novembrový deň v roku 1966. Akurát divé svinky v ohrade pribudli. A bufet. Taký – z bývalého včelína. Aj sa tak volá. Už na prvý pohľad nepôsobí dôveryhodne, tak sa k jeho službám radšej nechcem vyjadriť. Ako obvykle si vytiahnem „lepák“, jabĺčko a minerálku z vlastných zásob. A psovi vodu a piškót.

V čase 16 hodín, 20 minút a 30 sekúnd dostala posádka letu LZ101 povolenie presunúť už naložený stroj na dráhu. Súčasne dostal kapitán povolenie k vzletu, pokyn točiť smer vpravo, teda na sever, stúpať do výšky 510 metrov a po prelete rádiomajáka Nitra sa otočiť na Brno.

Súčasne však letisko Bratislava povolilo štart aj lietadlu IL-14 ČSA. Bol to menší a pomalší brat Il-18. Kapitán Antonov preto následne dostal pokyn, aby udržoval výšku 300 metrov, kým nedostane iný pokyn. Ten však už nedostal. Lietadlo sa po štarte nespojilo s bratislavským približovacím dispečerom tak, ako nariadila letisková riadiaca veža. Letelo teda v naposledy prikázanej letovej hladine. Sakrakopec má výšku 288 metrov. Keby však nestál v ceste, aj tak by tristo metrov nestačilo na prekonanie Karpát. Dve minúty po štarte lietadlo havarovalo. Na výškomere sa po havárii našiel údaj 288. Podľa ďalšieho z nájdených prístrojov lietadlo v okamihu nárazu takmer nestúpalo a ani nezatáčalo.

Na Bielom kríži nenájde nikto ani len zmienku o tragédii a nieto ešte nejakú smerovku k jej miestu. Hoci je to odtiaľ iba necelé dva kilometre. Smeroviek na okolité kopce, do Marianky, Stupavy tam a onam je tam vyše hlavy. Ktorou z lesných ciest sa teda vybrať? Lietadlo pri náraze do lesa vyrylo pás, široký tridsať metrov a dlhý niekoľko desiatok metrov. Dodnes ho vidieť na záberoch zo satelitu. Les na tomto páse je starý len asi 40 rokov. Pás smeruje od prieseku vedenia vysokého napätia ponad Karpaty. Treba zapnúť GPS, zadať súradnice, sledovať svoj pohyb a intuitívne držať smer. Po lesných cestách i necestách. Až k prvej značke na strome. Potom k malej mohyle, ďalej ku krížu, k stromu s vyrezaným dátumom, ku kopám nahrnutej zeminy, ktoré zrejme vytvoril trup rozpadajúceho sa lietadla. A k 82 brezám, ktoré na mieste ktosi vysadil ako pamiatku na 82 obetí nešťastia.

Čítam pozdrav v azbuke od Igora. Alebo – Igorovi? Vyrezaný do kôry jedného zo stromov. Na inom strome je symbolika viery. Katolíckej, židovskej i moslimskej. Na mohylke je ešte kus akéhosi kovového pásu z trupu lietadla. A v obale zasunutý papier so základnými údajmi o katastrofe. Nad fotografiou lietadla Il-18 LZ-BEN. Je tu veľmi smutno. Ticho. Smútok tu naozaj vidno.  A – keby nebol les k nám všetkým taký milostivý – poviem aj – je tu nedôstojne. Ale to už je príbeh iných ľudí na iných miestach. To je príbeh živých.

Ivan Brožík

Ivan Brožík

Bloger 
  • Počet článkov:  69
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Dosť som toho prežil, veľa som zažil a máločo som prežul. 20 rokov "po" sa denno-denne potýkam so svojvôľou boľševikov, prezlečených do aktuálne vhodných straníckych tričiek. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu